Stručná história práškovej metalurgie

Postupy a technológie, ktoré mali znaky práškovej metalurgie (PM) boli známe už v dávnej minulosti.

3000 rokov pred Kristom sa v Egypte používalo práškové železo, ktoré slúžilo ako materiál pri výrobe nástrojov.

2500 rokov pred Kristom sa PM technológie používali v Perzii.

1200 rokov pred Kristom využívali PM technológiu na spracovanie platiny. Zaujímavým príkladom využitia technológie PM je tiež železný stĺp v Dillí s vysokým obsahom fosforu, ktorý bol vytvorený cca 900 rokov pred Kristom, s hmotnosťou 6 ton pri výške 6 metrov.

Používanie PM technológie pri granulácii zlata a striebra môžeme považovať za začiatok využívania PM technológií na Slovensku. Jej rozvoj je úzko spätý s baníctvom a hutníctvom v mestách ako sú Banská Štiavnica, Kremnica alebo Banská Bystrica.

Začiatok 19. storočia so sebou priniesol výraznejšie uplatnenie technológie PM v komerčnej sfére. Jednalo sa najmä o zavedenie platinových mincí ako platidla v cárskom Rusku, ktoré boli produkované formou technológie PM.

Technický rozkvet, spolu s aplikáciou nových produkčných metód na začiatku 20. storočia, priniesol okrem iného aj výrobu volfrámových vlákien do žiaroviek T.A. Edisona. Zavedenie elektromotorov spôsobil aj vývoj kompozitných materiálov, kov-grafitu, cementových karbidov a spekaných magnetov.

Využitie jedinečných vlastností týchto materiálov, ako je vysoká odolnosť tvrdokovov oproti opotrebeniu, lubrikačné vlastnosti grafitu, jedinečnosť výroby kovov vysokej teploty tavenia a možnosť aktívneho využitia pórovitosti pri samomazných ložiskách a podobne, už na začiatku 20. storočia napovedali, že technológia PM je jedinečná tak vlastnosťami, ako aj ekonomickou produkciou jednoduchých súčiastok.

Obdobie 2. svetovej vojny prinieslo predovšetkým sériovú veľkovýrobu pre strojové súčiastky z práškovej ocele, ktorá bola impregnovaná parafínom. V tomto spôsobe sa prejavovala najmä ekonomická výhodnosť PM technológie v rámci sériovej výroby.

Po 2. svetovej vojne, začiatkom 50. rokov 20. storočia, v PM prevažovali predovšetkým medené prášky. Zvýšená produkcia súčiastok, ako boli prevodovky a vačkové hriadele v automobilovom priemysle spôsobili, že sa medené prášky stali prevládajúcim materiálom PM výroby.

Koniec 2. svetovej vojny znamenal rozvoj PM technológie, predovšetkým v oblasti leteckého a nukleárneho priemyslu.
Výrazné zvýšenie produkcie a zlepšenie kvality spekaných dielov nastalo v 60. rokoch 20. storočia. V tomto období veľmi prirodzene dochádzalo k zlepšovaniu a vývoju tvárnenia kovov a zliatin.

V 70. rokoch 20. storočia sa rozšírilo portfólio ponúkaných výrobkov a súčiastok spracovaných PM technológiou.

V 80. rokoch 20. storočia nastal komerčný boom pre súčiastky a výrobky produkované PM technológiou – solidifikáciou a injekčným tvárnených z kovových práškov.

V súčasnosti je najväčším odberateľom PM súčiastok automobilový priemysel, ktorý spotrebuje okolo 70% výrobkov. Spotreba PM súčiastok v priemernom európskom a japonskom aute je okolo 10 kg/automobil, v americkom automobile je to okolo 20kg/automobil.

Jedná sa o menej, ako aj o vysoko náročné súčiastky, ako napr. reťazové koleso, rozvodová remenica vačkového hriadeľa, ozubené koleso kľukového hriadeľa, časti ventilov, komponenty olejového čerpadla, jadro synchronizačnej spojky, súčiastky tlmiča pruženia, kolieska čerpadla servoriadenia, blokovacie vložky brzdového systému, súčiastky elektrosystému a pod.

Zdroj: Bidulský R. – Bidulská J.: Technológie spracovania materiálov na báze práškovej metalurgie, článok uverejnený so súhlasom autorov; obrázok – súčiastky vyrobené práškovou metalurgiou vo firme Gevorkyan s.r.o.

[simppleboxshortcode]