Martin Gondár: „Musí byť jasné, prečo sú uplatnené
projekty spôsobilé do super odpočtu na výskum a vývoj"

Daňový odpočet na výskum a vývoj (ďalej iba „VaV“) je na Slovensku zatiaľ novinkou a uplatnilo si ho zatiaľ iba 81 podnikov. Prinášame rozhovorov s Martinom Gondárom, technickým poradcom pre daňový super odpočet, ktorý v Čechách a na Slovensku zhodnotil a technicky popísal už vyše 140 projektov výskumu a vývoja, s vygenerovanou daňovou úsporou 1,33 mil. €.

Ako by ste predstavili daňový odpočet na výskum a vývoj?

Je to jednoduché. Časť nákladov na projekty výskumu a vývoja (ďalej iba „VaV“) sa odčíta ešte raz od základu dane a tým podnik zaplatí nižšiu daň z príjmu. Táto „nepriama podpora VaV“ sa uplatní už s podaním daňového priznania.

V čom sa líši daňový odpočet VaV od grantov a dotácií na VaV?

Výhodou super odpočtu oproti priamej podpore VaV (dotácie, granty…) je to, že u daňového odpočtu vopred neprebieha žiadne zdĺhavé a neisté schvaľovanie zo strany úradov SR. Súčasne však platí, že najbližších 5 rokov môže prísť daňová kontrola a preto treba mať vopred všetko pripravené k obhajobe. Dotácie a granty sú v rámci jednotlivých výziev viac smerované do konkrétnych oblastí vedy a techniky. Nepriama daňová podpora VaV je určená skoro pre všetky podniky na Slovensku a pre všetky podnikateľské odvetvia. Na super odpočet nedosiahnu iba tie podniky, ktoré už daňovú podporu poberajú v rámci individuálny stimulov. Nepriama podpora je ďalej limitovaná v niektorých podnikoch s osvedčením o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj.

„Vytvorili sme online kalkulačku, ktorá Vám spočíta, koľko peňazí je možné ušetriť na daniach vďaka vášmu výskumu a vývoju.“

On-line kalkulačka

Aký je zásadný rozdiel medzi daňovým odpočtom na VaV v Čechách a na Slovensku?

V prvom rade je to v spôsobe kalkulácie a vo výške daňového odpočtu. V ČR si môžu podniky odčítať nad rámec až 100 % výdavkov VaV. Na Slovensku podniky odčítavajú zatiaľ iba 25 % výdavkov VaV. Super odpočet je u nás stále novinka a dá sa povedať, že táto nepriama podpora VaV je iba v „skúšobnej prevádzke“. Ďalej je potreba vyzdvihnúť, že Slováci sú viac motivovaný medziročne navyšovať náklady VaV tým, že navyše odpočítajú 25 % z medziročného nárastu nákladov VaV. V ČR je to prakticky iba 10 %. Túto doložku medziročného nárastu je možné uplatniť iba vtedy, ak v predchádzajúci rok boli do odpočtu uplatnené aspoň nejaké náklady VaV. Aj preto je výhodné začať so super odpočtom čo najskôr, resp. odpočítať každý rok aspoň minimálnu čiastku. A nakoniec, na Slovensku sú navyše zvýhodnení ešte absolventi podieľajúci sa na vývojových alebo výskumných projektoch.

Takže to sú základne rozdiely vo výpočte odpočtu VaV. V čom sa ešte líšime, prípadne zhodujeme?

Na Slovensku je síce dobre definované, ktoré činnosti pre účely odpočtu sú považované za výskumné alebo vývojové. Zatiaľ však nemáme určené tie činnosti, ktoré by do odpočtu zahrnuté byť nemali, aj keď sú súčasťou inovačného procesu. V Čechách je pre tento účel vydaný metodický pokyn, ktorý definuje jednotlivé činnosti v konkrétnych sektoroch a rozdeľuje, ktoré činnosti môžu byť uvažované do odpočtu a ktoré nie. Našťastie, v oboch krajinách sa finančná správa odkazuje na kritéria VaV z OECD Frascati manuálu, v ktorom sú činnosti VaV celkom obsiahlo popísané.

„Plánujeme sériu seminárov, na ktorých sa dozviete praktické rady pre uplatňovanie daňového odpočtu na výskum a vývoj. Budeme v Bratislave, Trenčíne a Banskej Bystrici“

Pozrite si program a termíny seminárov o super odpočte.

A čo projekty výskumu a vývoja pre účely odpočtu?

Formálne požiadavky na projekt výskumu a vývoja sú u nás o niečo menej prísne, aj keď sú v princípe obdobné s požiadavkami v ČR. Na Slovensku nie je nevyhnutné uvádzať napr. personálne zabezpečenie projektu a spôsob kontroly a hodnotenia projektu. Hlavný rozdiel je však v tom, že u nás sú ciele všetkých projektov VaV zverejňované na portály Finančnej správy SR. A to sú veľmi citlivé informácie, ktoré by mohli v niektorých prípadoch poškodiť podnik v konkurenčnom boji, resp. poškodiť podnik prezradením obchodného tajomstva u projektov zákazkového vývoja.

Už viete, ako budú prebiehať kontroly na daňový odpočet VaV?

Zatiaľ môžeme iba predpokladať, ktorým smerom sa budú kontroly Finančnej správy SR uberať. Určite sa treba pripraviť na to, že projekty VaV musia obsahovať všetky formálne požiadavky podľa zákona. Ďalej je potreba mať pripravenú argumentáciu, prečo sú uplatnené projekty považované za výskum a vývoj. A tieto argumenty musia byť podložené. Je veľmi dôležité, aby výskumné a vývojové činnosti projektu boli jasne preukázateľné, pretože na projekte VaV stoja všetky uplatnené náklady aj s dodatočným odpočet. V ďalšom kroku budú zaiste kontrolované náklady VaV, ich spôsobilosť a kľúčovanie tých nákladov, ktoré súviseli s odpočtom iba z časti.

Vedeli by ste na záver odporučiť, čomu sa pri uplatnení daňového odpočtu vyvarovať?

V prvom rade musí byť jasné, prečo sa na vybrané projekty a náklady uplatňuje super odpočet. Argumentáciu je výhodné mať pripravenú vopred, pretože ak Finančná správa SR vyžiada projekty ku kontrole, lehota je iba 8 dní. Ďalej nie je najlepšie uplatňovať tzv. združené projekty VaV, čím podniky zastrešia rôzne výskumné činnosti pod jeden projekt. Podniky tým síce ušetria čas pri zakladaní projektu VaV, ale ich uchopiteľnosť a preukázateľnosť pri obhajobe sú potom podstatne náročnejšie. Preto je výhodnejšie rozložiť riziko a nevsádzať všetko iba na jednu kartu.

Zdroj: Článok poskytnutý spoločnosťou SmarTech Solutions SK, s.r.o.