B R A T I S L A V A – 6. júl 2022 – Investičné trhy si za posledné roky prešli množstvom zmien. Obdobie covidu vystriedala vojna na Ukrajine a spolu s ňou prišiel aj rekordný nárast inflácie. Investori zisťujú, že tradičné formy investovania im na dosiahnutie výnosu stačiť nemusia, a tak sa omnoho intenzívnejšie zaujímajú aj o rôzne alternatívne či digitálne formy investovania. Práve tým bola venovaná konferencia Invest Generation zameraná najmä na vzdelávanie novej generácie digitálnych investorov. Odborníci z elitných investičných spoločností sa počas diskusií podelili o množstvo užitočných informácii, o ktoré sa môžeme oprieť aj v čase aktuálnej ekonomickej krízy.

Konferencia Invest Generation sa konala vo štvrtok 16. júna. Zúčastnili sa jej desiatky odborníkov na investovanie, niekoľko investičných spoločností a celkovo sa jej zúčastnilo necelých 250 účastníkov! Konferencia bola rozdelená do 4 blokov, ktoré vyústili do stretnutia inovátorov rastúcej Fintech komunity FINAS, ktorá svoje oslávila 1. výročie. “Základy nového inovatívneho sektora ekonomiky zameraného na finančné inovácie a technológie – fintech, sme začali budovať už v roku 2016. Dnes má naša komunita 43 aktívnych členov a asociácia FINAS oslavuje 1. výročie. V mene FINAS by som sa chcel poďakovať jej spoluzakladateľom aj rozrastajúcej sa komunite, ktorá je hybnou silou pri vzniku novej inovatívnej ekonomiky. Verím, že iniciatíva, ktorá vznikla ako “zapálená inovatívna komunita”, a pozitívna spolupráca s kľúčovými aktérmi v trhu – s Národnou bankou Slovenska a Ministerstvom financií SR, nám dáva šancu veriť, že táto konštelácia je reálnym základom na to posledné, teda na verejné presadenie do priorít stakeholderov,” hovorí Davy Čajko, prezident asociácie FINAS a riaditeľ spoločnosti Future Proof, ktorá konferenciu organizuje. Konferenciu vníma ako mimoriadne úspešnú a plnú silných momentov. Fotogalériu Invest Generation si môžete pozrieť TU.

Prvú časť konferencie otvoril Peter Jakubička, CEO spoločnosti Across, ktorý v aktuálnej situácii na trhoch vidí obrovskú príležitosť. “Aktuálny pokles vykazujú aj komodity ako zlato a kryptomeny. Situácia je však dočasná, preto netreba predávať, ale dokupovať,” upozornil Jakubička.

1. diskusia sa venovala téme Traditional Investments, za ktoré môžeme podľa Lukáša Kovandu, Chief Economist, Trinity Bank, považovať investície overené časom, ktoré si prešli rôznymi krízami. Dušan Šulov, CEO, Elite Wealth Management & Investment Specialist, ich vníma ako formy investovania, ktoré sú prísne regulované.

Aký reálny výnos sa však dá tradičným investovaním dosiahnuť? Podľa Martina Luňáčeka, Managing Director, PORTU, je rozhodujúcim najmä horizont: “Sú roky, kedy akcie vzrástli o 35 %, ale aj také, kedy sa prepadli o 20 %. Priemerný dlhodobý výnos sa však pohybuje okolo 8-9 %.” Podľa Michala Májeka, Chief Investment Officer, Member of Board, Tatra Asset Management, je však nebezpečné hovoriť o dlhodobých priemeroch. Dôkazom toho je aj inflácia, ktorá za posledných 10 rokov síce dosahuje 3 %, aktuálne je však omnoho vyššia. Na súvislosť medzi výnosom a infláciou upozornil aj Kovanda: “V boji s infláciou prehrávajú nielen dlhopisy, ale aj akcie, ktoré jej nedokážu konkurovať, ak dosiahne viac ako 5 %. Výnimkou sú akcie energetických firiem a protiinflačné dlhopisy. Infláciu dokážu poraziť suroviny ako ropa, plyn, kovy, obilie a pod. Inak povedané, ak sa chceme inflácii ubrániť, musíme investovať do toho, čo ju spôsobilo.”

Ako by sa teda mali investori v aktuálnej situácii zachovať? Podľa Luňáčeka záleží, či som krátkodobý alebo dlhodobý investor a aké portfólio aktuálne držím: “Ak som dlhodobý investor a mám portfólio dostatočne diverzifikované, najlepšie je nerobiť nič, prípadne využiť nižšie ceny a niektoré aktíva dokúpiť. Ak som krátkodobý investor, odporúčam to týmto spôsobom nerobiť, pretože diverzifikácia rizika a dlhodobý plán prináša lepšie výsledky.” Májek však upozorňuje, že neexistuje jedno dokonalé portfólio, preto ho treba prispôsobovať aktuálnej situácii. Veľa investorov si pritom kladie otázku, či sú akcie na minime alebo budú ďalej klesať? Podľa Šulova priestor na pokles stále je a myslí si to aj Kovanda: “Dôvodom sú centrálne banky, ktoré budú musieť ísť s úrokmi ešte vyššie.”

Investovanie dnes ovplyvňuje množstvo extrémnych vplyvov. Mali by sme čakať aj ďalšie riziká? “Na finančný trh vplýva množstvo nečakaných faktorov. Čítať predpovede analytikov je preto strata času, dôležité je sledovať, ako sa trhy správajú,” hovorí Májek, no Kovanda si ekonómov a analytikov zastáva. “Trh tvoria ľudia a je veľmi ťažké predpovedať, ako sa zachovajú. Ekonómia nie je exaktná veda. Vstupuje do nej milión vplyvov a závisí od rozhodnutí mocných ľudí, preto ju nikdy nebudeme vedieť 100 % predpovedať,” vysvetľuje Kovanda. Za silný vplyv považujeme aj infláciu, ktorej hodnota sa v médiách prezentuje na úrovni 11,9 %, reálne však môže presahovať až 17 %. Ako to teda naozaj je? “Ekonómovia si uvedomujú, že aktuálna metóda merania inflácie má slabiny, nič lepšie však nemáme,” hovorí Kovanda, i keď podľa Róberta Kopála, Director of Association of Security Dealers, má každý svoju vlastnú infláciu v závislosti od toho, aké tovary a služby nakupuje.

Investičné možnosti výrazným spôsobom mení digitálny svet, ktorý podľa Luňáčeka investovanie zjednodušuje, sprístupňuje a finančne zvýhodňuje aj pre širokú verejnosť, v čom Kopál vidí zároveň jeden z problémov – prístup k investovaniu tak získavajú aj začínajúci investori, ktorí o ňom nič nevedia.

Po. 1. diskusii boli účastníkom predstavené 2 investičné príležitosti. Za spoločnosť Elite Wealth Management ju predstavil Dušan Šulov, ktorý rozprával najmä o tom, ako môžeme z investícií profitovať bez ohľadu na to, či je kríza alebo čelíme vysokej inflácii: “Aby investovanie bolo úspešné, musí mať konkrétny cieľ. Podľa istého amerického výskumu dosiahli investori, ktorí majú stanovený cieľ v podobe konkrétnej sumy, až dvojnásobok investície, akú si na začiatku stanovili.” Druhú príležitosť predstavil Peter Jakubička za spoločnosť Across, ktorá poskytuje možnosť investovať do rizikového kapitálu na báze crowdfundingu obyčajným investorom: “Mladé spoločnosti s vysokým potenciálom často zlyhávajú na tom, že nevedia získať úvodný kapitál. V takýchto prípadoch sa často využíva crowdfunding, ktorý bol doménou neziskového sektora, no chýbal mu biznis model, vďaka ktorému by doň mohli investovať nielen významné spoločnosti, ale aj bežní investori.”

2. diskusia – Alternative Investments sa venovala alternatívnym formám investovania, ktoré sú podľa Juraja Forgácsa, CEO, Fumbi, rizikovejšie, no mali by tvoriť 20 % až 30 % portfólia. Neplatí to však pre začínajúcich investorov, ktorým Pavel Škriniar, Proffesor at University of Economics in Bratislava, odporúča vytvoriť si najskôr dostatočnú rezervu. Títo investori aj podľa Petra Jakubičku, CEO, Across, nemajú dostatok schopností pre správnu diverzifikáciu rizika. “Zabúdame, že Slováci sú v oblasti investičného vzdelania výrazne pozadu, i keď sa zlepšujú. Dôkazom je aj prieskum NBS, podľa ktorého viac ako 50 % Slovákov krypto buď má, alebo o ňom uvažuje, majú však málo vedomostí a kryptu nerozumejú,” hovorí Forgács. Slovensko je v téme investovania skutočne pozadu. “Slovenský investor je konzervatívny, preto sme len v porovnaní s Čechmi asi 3 roky pozadu. Konzervatívny prístup pretrváva aj v rámci investovania do firiem. Iné je situácia v západných krajinách, kde sú spoločnosti voči investičným rizikám otvorenejšie,” hovorí Tomáš Török, CEO & partner, BizBuilders.

Z každej strany počúvame, že máme investovať. Ako hovorí Török – ležiace peniaze = topiace sa peniaze. Otázkou je, kam dnes investovať? Hovorí sa o investovaní do akcií, pretože sú v poklese, ako veľmi však môžu kryptomeny klesnúť? Podľa Forgácsa by nemali klesať pod 20 000, Jakubička si tým však istý nie je: “Za kryptom stále chýba fundamentálne aktívum. Kým sa to nezmení, bude silne volatilné a špekulatívne. Nevnímam to však ako negatívum, pretože investorom dáva priestor pre zaujímavé zhodnotenie.” Výhodou kryptomien je však aj ich reálna využiteľnosť. Slavomír Fabišík, CEO, Stoke Finance, ju zobrazuje na príchode Ukrajincov, ktorí síce nevedeli používať hrivny, no vedeli platiť kryptomenami – decentralizovanou menou. “Príkladom je aj Ethereum, ktorý využívajú farmári v strednej Afrike na poistenie svojej úrody proti suchám,” hovorí Forgács, podľa ktorého dôveru v krypto neohrozí ani hroziace zlyhanie kryptomien Luna a Celsius. “Bitcoin je najlepšie zarábajúce aktívum dekády, i keď donekonečna rásť nebude. Vtedy sa do krypta prestane investovať s cieľom vysokého zisku a dominovať bude nižšie riziko,” dopĺňa Forgács, na ktorého nadväzuje aj Fabišík presvedčený o tom, že budúcnosť je najmä v tokenizácii. Robert Vlášek, Director, FireGold Group, pritom vidí obrovskú výhodu najmä v investícii do zlata, dopyt po ktorom momentálne rastie na všetkých trhoch. Výhodou je, že poznáme jeho 1 000 ročný vývoj a vieme, ako sa jeho hodnota hýbala v rôznych situáciách, čo mladším investíciám chýba.

Po 2. diskusii sa v rámci investičných príležitostí predstavila spoločnosť Fumbi, ktorá okrem niekoľkých investičných produktov poskytuje aj tzv. Fumbi academy, vzdelávací portál s cieľom učiť ľudí investičnej gramotnosti. “Väčšina ľudí uvažuje nad investovaním do krypta, majú však strach a málo informácií. Naše služby využívajú jednotlivci aj spoločnosti, ktoré si u nás môžu otvoriť korporátny účet, vďaka ktorému budú môcť svojich zamestnancov vyplácať bez daňového zaťaženia,” vysvetľuje Forgács. Druhú príležitosť predstavil Robert Vlášek zo spoločnosti FireGold, ktorá sa venuje investovaniu do zlata. Svojim investorom poskytuje garanciu spätného výkupu zlata, čo až 90 % spoločností s týmto zameraním nerobí. “Zlato, ktoré u nás investor nakupuje, nie je obehové, naši investori sú jeho prvodržitelia, čo je kľúčovou ochranou proti falšovaniu. Investorom okrem toho garantujeme najvyššiu výkupnú cenu na európskom trhu či možnosť bezplatného uschovania zlata,” hovorí Vlášek.

3. diskusia sa venovala téme DeFi Solutions for Retail & Institutions. David Stancel, CIO, Fumbi & Cryptocurrency Evangelist, vníma DeFi ako paralelný finančný systém, ktorý mení jeho aktuálne fungovanie tým, že prináša nové funkcie a produkty s cieľom sprístupniť ho všetkým – aj 1,5 mld ľudí bez prístupu k bankovému účtu. Podľa Roberta Schwertnera, CEO, Innomagic, môže DeFi viesť k novému spôsobu bankovníctva – bez bánk, otázkou je, či dokáže ponúknuť niečo viac ako banky.

Budúcnosť DeFi sa však neviaže len na bankovníctvo. Podľa Schwertnera s ním bude úzko spätá najmä tokenizácia a prienik s webom 3.0.: “Príkladom je zavedenie peňaženky priamo do áut, s čím už sa jedna automobilka pohráva. Auto tak bude vedieť samé zaplatiť za poistenie či parkovanie.” Ďalšou zo silných výhod DeFi je rýchly úver. “Vďaka DeFi nemusíte chodiť do banky, potrebujete len krypto peňaženku a úver získate rýchlo, jednoducho a bez spoliehania sa na podmienky bánk,” uvádza Maria Stankevich, Chief Business Development Officer, EXMO & Professor at SIIL University. Kenneth Kumor, Managing Director, DLT Software však v DeFi vidí ako multi-chain budúcnosť vo forme viacerých blockchain platforiem zameraných na riešenie rôznych problémov.

Okrem výhod sa však s DeFi spája aj niekoľko problémov, napr. nemožnosť rozlíšiť, ktorý DeFi projekt je dobrý a ktorý nie či neexistujúca ochrana spotrebiteľa, ako uvádza Stankevich. Ani podľa Schwertnera DeFi nie je user friendly a Stancel poukazuje na jeho vysokú volatilitu: “DeFi je však budúcnosť financií, s ktorou prichádza množstvo inovácií.” S tým súhlasí aj Stankevich, podľa ktorej bude DeFi dobrá konkurencia pre banky. Ako hovorí Kumor, banky a tradičné finančné inštitúcie v porovnaní so silou, akú majú, poskytujú klientom príliš nízku hodnotu: “Preto prichádza web 3.0, vďaka ktorému budeme rovnaké služby využívať 10-krát lacnejšie. Preto finančné inštitúcie nechcú, aby došlo ku globálnemu prijatiu nových technológií.” Súhlasí s ním aj Stancel, podľa ktorého prinesie decentralizácia finančného sektora silnú liberalizáciu a klient si bude môcť sám vybrať služby, ktoré potrebuje. “Cieľom je, aby zákazník dostal čo najvyššiu pridanú hodnotu a user experience bez ohľadu na to, či sa rozhodne pre služby bánk alebo iných platforiem,” hovorí Kumor, podľa ktorého by bola regulácia DeFi prostredia zbytočná, pretože by tak nepriniesla žiadnu pridanú hodnotu.

Po 3. diskusii sa v rámci príležitostí predstavila spoločnosť Platinum Square – Real Estate in Dubai, ktorá zákazníkom poskytuje nákup a predaj nehnuteľností a ich následnú správu až po zriaďovanie investorských víz v Dubaji. “Ak sa rozhodnete v Dubaji predať, kúpiť či prenajať nehnuteľnosť, neplatíte žiadnu daň. Dubaj okrem toho zavádza možnosť platieb za energie a prenájom aj formou kryptomeny a pripravuje sa na zmenu legislatívy o webe 3.0.,” hovorí Dávid Lehotský, Sales Manager, Platinum Square – Real Estate in Dubai.

Pred začiatkom 4. diskusie sa účastníkom prihovoril aj Ašot Haas, Visual artist & NFT author, ktorý otvoril tému NFT a metaverse. Jeho NFT umenie zobrazuje súčasnú dobu, pričom dôležitý je nielen vizuál, ale aj spôsob realizácie, ktorý využíva umelú inteligenciu, moderné technológie a softvérové mutácie. Ide pritom o skutočné umelecké diela, ktorých hodnota môže vzrásť poriadne vysoko!

4. diskusia sa venovala téme NFT, Web 3.0, Metaverse life & Business, GameFi. Ide o sektor s obrovským potenciálom, ktorý, ako uviedol moderátor Lukáš Steiniger, dosiahol len v oblasti NFT za rok 2021 obchodovateľný rozsah 25 mld, ročný rast okolo 100 mil a počet aktívnych účtov v roku 2021 vyrástol z 545 tisíc na 28,6 milióna.

NFT pritom tvorí len časť webu 3.0. Čo to je? “Web 3.0 je pokračovaním webu 1.0 a 2.0. Web 1.0 bol výlučne statický s cieľom poskytovať informácie. Web 2.0 zažívame dnes. Je dynamický a najlepšie ho vystihujú sociálne siete. Web 3.0 je budúcnosť, ktorá je definovaná decentralizáciou internetu, a kde vlastníkmi obsahu, ktorý web produkuje, sú samotní užívatelia,” vysvetľuje Daniel Fekete, Community & Marketing Manager, Binance. Rozdiel medzi webom 1.0, 2.0 a 3.0 je však podľa Viktora Feťka, Hronček & Partners, s.r.o., aj právny: “Web 3.0 nemá presne definované pravidlá, preto si jeho rozvoj bude vyžadovať aj legislatívny a regulačný rámec.” Podľa Rastislava Bakalu, Founder & CEO, QORPO, je web 3.0 a celý metaverse aj budúcnosťou biznisu. Reálnym dôkazom je Bajby Blue, ktorá vznikla ako projekt Tatra banky, a je symbolom digitálnej doby, v ktorej žije dnešná mládež. Ako však uviedol Juraj Kováč, Creative Director, THIS IS LOCCO, veľké korporácie už metaverse využívajú. Taká pobočka v metaverse je totiž finančne menej náročná a šetrí náklady, na čo aj Martin Hergovič, Blockchain Slovakia & Head Of Legal, Fumbi, reaguje, že smerujeme do stavu, kedy bude každá veľká firma mať svoju pobočku či accounta v metaverse. Pekným príkladom je podľa Kováča aj NFT umelecké dielo spoločnosti McDonald’s, ktoré sa vydražilo a výťažok šiel na Nadáciu Ronalda McDonalda, či lifetime ticket z festivalu Colors of Ostrava, ako uvádza Fekete.

NFT je zároveň investičnou príležitosťou. “Výhodou NFT je, že nie je opotrebovateľné, môže sa dediť naprieč generáciami a vzťahuje sa naň ochrana autorských práv, preto vám ho nik nevezme,” vysvetľuje Hergovič, Feťko však upozorňuje, že podľa slovenského právneho poriadku nie je NFT posudzované ako vec v pravom slova zmysle, skôr ide o práva alebo iné majetkové hodnoty. NFT na nás tak pôsobí priveľmi vzdialene, ako poznamenal Fekete. “Investovanie do NFT vidím v budúcnosti, nie však za súčasných podmienok, nie u širokej verejnosti a rozhodne nie na česko-slovenskom trhu, ktorý rieši otázku základnej finančnej gramotnosti. Okrem toho treba ukazovať reálne príklady využiteľnosti NFT, pretože ich reálnu hodnotu zatiaľ nikto nevidí. Iná je situácia z pohľadu biznisu, kde je správny čas nastoliť štandard a prispieť tak k širšej adopcii NFT,” vysvetľuje Hergovič.

Po 4. diskusii čakali účastníkov ešte dve investičné príležitosti. Prvú predstavil Richard Olšovský zo spoločnosti Joynup. Ide o startup, tzv. sociálny vyhľadávač, ktorý je spojením sociálnej siete a kryptomeny, pričom ľuďom dáva možnosť zarábať peniaze – kryptomenu zhliadnutím reklamy či budovaním Joynup komunity. Posledná príležitosť bola o možnosti investovať do cenných vín. “Cena vína sa odvíja od oblasti, od veľkosti vinohradu, ročníka či objemu produkcie. Hodnotu pritom ovplyvňuje aj rast kvality vína v čase, pričom výhodou tejto investície je samotná hodnota vína, ktorá neklesá pod nákupnú cenu,” vysvetľuje Miroslav Jajcay, profesionálny somelier, viceprezident Asociácie somelierov Slovenskej republiky a majiteľ vinoték Chateau-vin.

Záver konferencie patril stretnutiu FINAS Meetup #5 – Fintech, Blockchain & Crypto ekosystému s obrovským potenciálom. FINAS je exemplárnym príkladom pre riadenie a reprezentáciu nového, inovatívneho hospodárstva, z ktorého benefitov vo forme vyššieho príjmu z daní, vyššej zamestnanosti a HDP či lákania zahraničných investorov a talentov, ktoré vyústia do celkového rastu hospodárstva a marketingu, môže čerpať celý štát. V úvode meetupu sa účastníkom prihovoril Davy Čajko, prezident asociácie FINAS | Fintech & Insurtech Association of Slovakia. “FINAS oslavuje 1. rok svojej existencie, počas ktorého sme sa na slovenskom trhu zastabilizovali ako fintech líder, participovali sme na spustení národného regulačného nástroja – sandboxu, nadviazali spolupráce s Veľkou Britániou a Izraelom, získali Európsky bronzový certifikát a štatút pokročilého klastra,” hovorí Čajko, ktorý od začiatku vníma ako najväčšiu inšpiráciu Litvu.

Na ceste k cieľom je však nevyhnutné zrealizovať ešte viaceré dôležité kroky. “Aktuálne pracujeme na návrhu dokumentu, ktorý by mal zadefinovať klúčové kroky zo strany stakeholdrov pre podporu fintech sektora na Slovensku. Pomôcť akcelerovať tento sektor by mohol aj Akčný plán digitálnej transformácie Slovenska, s ktorou prišlo MIRRI, a ku ktorému aktuálne pripravujeme návrhy na doplnenia, ktoré sú pre rozvoj fintech prostredia nevyhnutné,” hovorí o plánoch FINAS Čajko.

Počas FINAS Meetup #5 sa účastníkom prihovoril aj Pavol Čverha, viceprezident asociácie FINAS, ktorý odprezentoval nový sektor. Nazval ho “malým fintech vesmírom so silnou pridanou hodnotou pre Slovensko”. Sektor bankovníctva, finančných služieb a poisťovníctva je totiž najvýznamnejším sektorom národného hospodárstva so 14,3 % podielom na HDP. Dôkazom, že aj Slovensko má potenciál zvýšiť jeho aktuálny výkon prostredníctvom fintech, je práve Litva. “Litva, ktorá je menšia ako Slovensko, dosiahla rozvojom fintech 18 % nárast zamestnanosti vo fintech sektore za rok 2020 a od roku 2016, kedy spustil svoj fintech program, získala 630 účastníkov zo 70 krajín sveta, z ktorých sa až 20 % subjektov zalicencovalo s víziou pokračovať v rámci fintech,” hovorí Čverha, ktorý za hlavné výhody fintech považuje najmä rýchlejšie, spoľahlivejšie a komfortnejšie služby pre zákazníkov za znížených nákladov. “Ak túto príležitosť nevyužijeme, prídeme o priame investície do nových technológií a inovácií, nebudeme schopní vytvárať pracovné miesta, firmy nebudú môcť využiť kapitál z nových foriem financovania a všetky ďalšie sektory budú oproti iným krajinám poddimenzované, nehovoriac o tom, že prídeme o dodatočné daňové výnosy do štátneho rozpočtu,” upozorňuje Čverha.

V rámci FINAS Meetup #5 vystúpil aj Rostyslav Dyuk, Chairman Of The Board, Ukrainian Association of FinTech and Innovative Companies, ktorý popísal, ako vojna na Ukrajine narušila všetko, čo sa im podarilo za posledné roky vybudovať. “Ukrajina vybudovala zdravý fintech ekosystém, ktorý aj naďalej aktívne rozvíjame. Počet fintech startupov vzrástol z menej ako 100 v roku 2018 na viac ako 200 v roku 2021, a to najmä v sektoroch ako platby, úvery, regtech či neobanky,” informuje Dyuk, podľa ktorého je Ukrajina otvorená novým projektom, príležitostiam a potenciálnym komunitným spoluprácam. “Tešíme sa na výmenu skúseností, spolupráce, pomoc pri výchove nových fintech talentov a tvorbe nových programov na univerzitách, na spoločnosti, ktoré po skončení vojny zavítajú na ukrajinský trh a pomôžu nám znova vybudovať digitálnu infraštruktúru, ktorá je pre Ukrajinu veľmi dôležitá, rovnako ako aj na budovanie spoločného ukrajinsko – slovenského inovačného hubu,” hovorí Dyuk, ktorý na záver asociácii FINAS poďakoval za pomoc a podporu a verí v úspešnú budúcu spoluprácu.

Konferenciu Invest Generation by Finweek sa organizátorom Tech Events podarilo zorganizovať najmä vďaka podpore viacerých partnerov a podporovateľov:

• Hlavný partner: QORPO
• Partneri: Fumbi
• Podporovatelia: Across Private Investments, HubHub, Elite Wealth Management
• Expo partner: Portu, ANDREJ SMOLAK GALLERY
• Venue partner: HubHub
• Drink partner:sk
• NTF Gallery partner: Norriv advertising, FIGURAMA™, eTechnology
• Produkční partneri: VNET, SUPERSTANY.eu
• Odborný garant: FINAS |Fintech & Insurtech Association of Slovakia
• Mediálni partneri: StartitUp, SITA, Pravda, MediaKlik, Nextech, Euroekonom.sk, Bankovnictví, Financie v pohode, Zlatá minca, KryptoVláďa, PrePriemysel, Klub Investorov, Bratislavský samosprávny kraj

Všetky informácie o konferencií nájdete na Techevents.eu a na sociálnych sieťach LinkedIn, Facebook a Instagram. Všetky doterajšie konferenčné formáty a ich jednotlivé diskusie nájdete spracované v archívoch ako podcasty alebo ako videá na YouTube kanáli organizátora.