Toľko citát z knihy Úvahy a projevy Tomáše Bati.

I keď vo výňatku úvahy z roku 1923 je zahrnutý celkový koncept v Baťových závodoch známy ako „samospráva dílen“ i dnes, o sto rokov neskôr platí, že na riadení závodu sa nemôže podieľať len jeho riaditeľ, podnikový manažment, alebo len digitálny informačný systém.

Rovnako platí i dnes, že v čele každého oddelenia by mal byť líder ktorý, vedie svoj tím smerom k plneniu očakávaných výsledkov a rovnako úzko komunikuje s lídrami ostatných oddelení. Aby takáto komunikácia bola konštruktívna, vecná a rýchla, sú nevyhnutné presné a čo najaktuálnejšie informácie.

Ďalší dôležitý rozmer komunikácie zameranej na riadenie výrobných alebo administratívnych procesov je frekvencia komunikácie. Ťažko uvažovať s tým, že sa stretneme raz za týždeň, zhrnieme si plán, výsledky, problémy za uplynulé obdobie a naše procesy budú pod kontrolou, ba čo viac budú sa neustále zlepšovať.

Rovnako dôležité je pri komunikácii spomenúť aj samotné úrovne komunikácie, teda kto, čo, kedy a komu má komunikovať. Firma sa nedá riadiť len komunikáciou prebiehajúcou na úrovni top manažmentu  v zatvorených zasadačkách. Každá úroveň riadenia podniku od top manažmentu až po operátora na stroji, či skladníka v sklade, si vyžaduje denne komunikovať správne informácie a na základe nich organizovať prácu a prijímať správne rozhodnutia, práve vo väzbe na denný plán, aktuálnu výkonnosť a prípadné odchýlky.

Viac o postupe zavádzania dielenského riadenia výroby nájdete na https://4industry.consulting/shop-floor-management/

Všetky tieto spomínané aspekty sú súčasťou dielenského riadenia výroby. Dnes v rámci dielenského  riadenia sa veľmi diskutuje o forme odovzdávania informácií a práce s nimi. Zvlášť v čase silnejúcich prvkov digitalizácie a automatizácie procesov a to vrátane tých dátových.

Pred pár dňami som navštívil jeden slovenský závod, kde používali na denné mítingy veľký dotykový display, na ktorom sa veľmi intuitívne a a flexibilne dali prechádzať, vizualizovať a hodnotiť všetky podstatné informácie. Vhodne odladená digitálna forma vizualizácie informácii a práce s nimi, pri ktorej ma osobne nič nevyrušovalo a nerozptyľovalo. Tento digitálny spôsob podporoval plnohodnotne všetky zásady realizácie denných mítingov.

Obr.1 Dotykový display pre dielenské riadenie výroby

Na druhej strane si spomínam, že v rámci študijnej cesty Lean princípov v Japonsku, nám takmer vo všetkých navštívených závodoch zdôrazňovali princíp ručného záznamu informácií na nástenné tabule, s odôvodnením, že je to najlepšia cesta, ako človek dokáže uchovať informáciu o hodnote aktuálneho stavu sledovaných ukazovateľov a to práve tým, že hodnoty fyzický číta zo zdroja a následne ich prepisuje na tabulu.

Obr.2  Vizuálna tabuľa pre ručný záznam informácií v japonskom výrobnom závode

Dielenské riadenie výroby tak vo svojej najhlbšej podstate, napriek silnej podpore a rozvoju digitalizácie a informatizácie zostáva nezmenené. Mení a bude sa meniť forma akou sa zbierajú dáta popisujúce výkonnosť v celej jej rozmanitej podobe. Mení a bude sa meniť forma spracovania, transferu a vizualizácie získaných údajov hodnotiacich realitu.  V mnohých „moderných“ továrňach sa dokonca mení a zrejme sa bude ďalej meniť tiež spôsob reakcie na odchýlky a spôsob rozhodovania – vplyv umelej inteligencie, data mining, machine learning, predictive analytics a pod.

Napokon, nie je až tak dôležitý spôsob záznamu, vyhodnotenia a vizualizácie ukazovateľov, ale predovšetkým fakt, že s nimi pracujem a to s vedomým zámerom pozitívne ovplyvňovať ich vývoj. Pridaná hodnota je teda až samotná reakcia zainteresovaných, či už formou reaktívnej nápravy alebo prediktívnej prevencie, ktoré sú následkom zobrazovaných informácií.

Moja nedávna skúsenosť popisuje asi ten najhorší prístup k dielenskému riadeniu výroby. Nový manažér preberal so mnou predchádzajúce projektové aktivity a jedno z okamžitých rozhodnutí bolo, že žiadne tabule nepotrebuje. Lebo to ľudí zaťažuje a on potrebuje aby pracovali, nie diskutovali. Škoda,… .

Iný prípad demonštruje pravý opak. Nová lakovacia linka prevádzkovaná len zopár rokov dosahovala v priemere 75% výkon v lakovaných m². Prostredníctvom naštartovania dielenského riadenia výroby a následnej eliminácie všetkých prestojov vznikajúcich počas pracovného dňa, zlepšením organizácie práce, predovšetkým navešiavania a zvešiavania dielcov, riešením technologických problémov sa podarilo behom pol roka dostať na 96% priemernú výkonnosť linky.

Obr.3  Vizuálna tabuľa pre ručný záznam informácií v slovenskom výrobnom závode

Bez toho, aby sa zástupcovia jednotlivých pracovných úrovní pravidelne nestretávali a nediskutovali o faktických problémoch, bez toho aby sa vizualizovali výsledky každej pracovnej zmeny a odchýlky od plánu, by sme ťažko dospeli k uvedenému zvýšeniu výkonu. Ten napokon predstavoval 28% zvýšenie vo vyjadrení cez produktivitu práce.

Naši zákazníci nám vždy zdôrazňujú: „viete mi vyrábame robotické kosačky, my tvoríme kytice kvetov, my sme potravinári, my sme obchodníci, my sme my a nás nemôžete porovnávať s nikým iným. Snažia sa nám takmer vždy zdôrazniť svoju špecifickosť v tom, čo robia a ako to robia.

Preto aj my vo 4industry consulting sa snažíme naše riešenia vždy pripraviť tak, aby do týchto individuálnych špecifík plynule zapadli.

Sme konzultačná spoločnosť zameraná na oblasť priemyselného inžinierstva, ktorá nepredáva metódy a nástroje, ale využíva ich pre riešenie Vašich problémov. Najlepší výsledok pre zákazníka je najlepším výsledkom pre nás.

Ing. Peter Kormanec

kormanec@4industry.consulting

www.4industry.consulting