Internet of Things pomáha v boji s pytliakmi loviacich nosorožce

Internet of Things dramaticky mení svet okolo nás.Môžeme kľudne povedať, že je viac presvedčivejší a pôsobivejší, než si väčšina z nás môže predstaviť.

Stačí sa opýtať ľudí z prírodnej rezervácie voľne žijúcich zvierat Welgevonden.Nachádzajúca sa v okrsku Waterberg v Limpopo, provincii Južnej Afriky, táto 37-tisíc hektárová prírodná rezervácia je plná hojným počtom vtáctva a ohromujúcou divou zverou. Avšak pod touto krásou sa skrýva bitka o záchranu jedného z najviac pôsobivých obyvateľov, nosorožca.

V súčasnosti je Južná Afrika domovom pre viac než 80 % svetovej populácie nosorožcov, pričom z toho je približne 18 000 bielych nosorožcov a 2000 čiernych nosorožcov, avšak toto číslo bohužiaľ klesá priveľmi rýchlo. Až 1054 nosorožcov bolo údajne zabitých v Južnej Afrike za rok 2016. Pokiaľ toto bude pokračovať, nosorožce kompletne vyhynú do roku 2025.

Cenné rohy

Táto strašná vyhliadka priviedla tím z IBM k otázke, ako môže IoT pomôcť staré ohrozenie, ktorým sú pytliaci zabíjajúci zvieratá čisto iba pre veľmi cenené rohy.

Tradične je tento boj veľmi nákladný, vysoko militarizovaný a pre zhoršenie všetkého, veľmi reaktívny, pretože tímy nemajú prístup k údajom požadovaným k preventívnym činnostiam. Tímy z Welgevonden si nemôžu nedovoliť byť o jeden krok vpred a vďaka novým IoT poháňaným riešeniam zahŕňajúcim cloud technológiu, zabudované senzory a prediktívnu analýzu, dni reakčných reakcií sú minulosťou.

Táto fantastická nová prístupová idea vzišla z nedávnej štúdie vykonanej Wageningen univerzitou v Holandsku a jej skupinou Animal Sciences. Štúdia zistila, že zvieratá žijúce v divočine reagujú rôznymi spôsobmi na typ ohrozenia s ktorým sa stretnú a vnímaným nebezpečenstvom.  Ohrozenie alebo nebezpečenstvo môže prísť od predátorov ako levy alebo prítomnosť ľudí, vrátane turistov alebo pytliakov, v blízkej príbuznosti.

Obojky so senzormi

Teraz sa toto IoT riešenie testuje v prírodnej rezervácii Welgevonden, kde boli zvieratá  vybavené obojkami so senzormi. Prostredníctvom týchto obojkov a IoT tímy môžu skúmať ako zvieratá reagujú na rôzne situácie vrátane rozlíšenia priblíženia potenciálnych pytliakov od turistov.

Čo je však veľmi zaujímavé, tím nesleduje nosorožcov, teda aspoň nie priamo. Ochrana týchto nádherných zvierat je tak dôležitá, že ich poloha musí ostať bezpečná pre všetkých. Takže namiesto toho, aby sa ich životné prostredie ohrozilo, tím sa rozhodol umiestniť 135 obojkov na inú lovnú zver ako sú zebry, pakone, antilopy a impaly. Výsledkom je, že tieto zvieratá sa stávajú hliadkujúcimi alebo ochrancami svojich ohrozených kamarátov.

Zber informácií

Teraz môžu tímy monitorovať a zbierať informácie súvisiace s polohou, pohybom, smerom a priemernou rýchlosťou cestovania týchto zvierat a používať údaje na vytváranie reakcií založených na pravidlách, vytvorených na základe reakcie zvierat k potenciálnemu ohrozeniu od pytliakov.

Pre prírodnú rezerváciu Welgevonden sú tieto reakcie skorým varovným systémom, ktorý im v minulosti chýbal. Podobne ako výrobcovia používajú IoT na umožnenie prediktívnej údržby, kedy sú stroje opravované predtým než sa poškodia, Welgevonden bude schopní zistiť, ako a kedy zvieratá reagujú na ohrozenia od pytliakov, takže môžu proaktívne rozmiestniť ochranný personál ešte predtým, než sa uskutoční útok, čím ochránia všetky zvieratá, vrátane nosorožcov.

To, čo nás Welgevonden všetkých učí, je ako skutočne účinne IoT môže byť a ako jeho vplyv dokáže byť videný a cítený takmer odkiaľkoľvek, dokonca i na 35-tisíc hektárovej ploche v Afrike, ktorá je domovom pre množstvo vzácnych zvierat na svete, vrátane nosorožcov.

Zdroj: businessinsider.com, zdroj titulnej fotografie: Koláž: Unsplash.com/Pexels.com